Apríl – mesiac lesov a ich ochrany

V ostatnom čase sa rozprúdili často až vášnivé diskusie na témy, ktoré súvisia so stavom lesov na Slovensku. Ich príčinou sú obavy verejnosti o to, či naše lesy, ktoré okrem toho, že sú zdrojom jedinečnej, ekologickej a obnoviteľnej suroviny, ktorou je drevo, sú a v budúcnosti budú aj naďalej tou časťou krajiny, ktorá dokáže účinne regulovať jej vodný režim, čistiť ovzdušie, zabraňovať jej prehrievaniu, poskytovať životný priestor pre pestrú lesnú flóru a faunu a zostane aj naďalej vyhľadávaným miestom pre odpočinok tela a duše ľudí pri turistike, športe a rekreácii. Tieto diskusie sú potrebné, ale musia sa viesť vo vecnej rovine a s rešpektom k poznatkom lesníckej vedy, ktorá je historicky založená na rešpektovaní zásad racionálneho hospodárenia v lesoch, ktorého cieľom je trvalé zachovanie lesov v krajine tak, aby tieto poskytovali svojmu vlastníkovi úžitky z produkcie dreva a zároveň celej spoločnosti ostatné úžitky, ktoré sú naznačené vyššie a ktoré sa zvyknú označovať pojmom verejnoprospešné funkcie lesov.

Pokúsme sa preto v rámci priestorových možností tohto článku vysvetliť hlavné zásady hospodárenia v lesoch tak, aby aj ich náhodný návštevník porozumel, že les je nielen miesto rekreácie a relaxu, ale aj miesto, kde sa ťaží drevo, budujú sa lesné cesty, prebieha zalesňovanie, vykonávajú sa prerezávky, prebierky mladých lesných porastov a celý rad ďalších činností a teda, že aj les je občas pracoviskom, ktoré môže byť hlučné, zablatené a pre verejnosť nebezpečné. Zároveň tiež vysvetliť aj to, že stav týchto lesov nezávisí iba od tých, ktorí v nich hospodária, ale spoluzodpovední za ich stav sú aj ich návštevníci, pretože títo môžu významne tento stav, či už v dobrom, alebo zlom ovplyvniť.

Najprv však trocha štatistiky....

Slovensko je v rámci Európy krajinou s nadpriemernou výmerou lesov. Jeho lesnatosť je 45% územia pričom priemerná lesnatosť krajín EU je 36%. Táto lesnatosť sa stále zvyšuje, pričom od roku 2011 do súčasnosti sa výmera lesných pozemkov na Slovensku zvýšila o takmer 19 tisíc hektárov, čo je najmä dôsledkom samovoľnej premeny nevyužívanej poľnohospodárskej pôdy na les. Celková výmera lesov na Slovensku je 2,02 miliónov hektárov z čoho je vo vlastníctve štátu približne polovica (39,5 %) a zbytok (60,5%) sú lesy neštátne z ktorých najvýznamnejším vlastníkom sú urbárske spoločenstvá, ktoré vlastnia takmer tretinu celkovej výmery týchto lesov (30,0%). Podstatná časť (72%) z výmery týchto lesov sú lesy hospodárske, čo sú lesy určené na produkciu dreva a zbytok sú lesy ochranné a lesy osobitného určenia, v ktorých sú prvoradé záujmy ochrany prírody a ďalšie špecifické verejné záujmy ( obrana a bezpečnosť štátu, rekreácia, ochrana vôd...). Celkove sa v týchto lesoch nachádza okolo 500 miliónov m3 dreva, každý rok v nich prirastie približne 12 miliónov m3 dreva z ktorého sa ročne vyťaží okolo 8 miliónov m3. Ťažba dreva sa v dlhodobom trende zvyšuje, čo je dôsledok rozsiahlych kalamít v smrekových lesoch severného Slovenska, avšak podstatné v tejto súvislosti je, že prírastok drevnej hmoty v našich lesoch je stále vyšší ako je jej ťažba, čo je zásadné pre zachovanie ich dlhodobej existencie. Tieto lesy sú zároveň surovinovou bázou pre odvetvia drevospracujúceho a celulózo-papierenského priemyslu, ktoré sú významným segmentom nášho hospodárstva, pretože vykazujú tržby okolo 3 miliardy Eur ročne a v ktorých nachádza obživu v rámci Slovenska viac ako 23 tisíc ľudí.

Z pohľadu bezprostredného okolia nášho mesta sú zaujímavé predovšetkým lesy nachádzajúce sa na juhozápadných výbežkoch Strážovských vrchov prirodzene gravitujúce do doliny dubnického potoka, nachádzajúce sa v katastrálnom území mesta Dubnica n/V a čiastočne aj obcí Malý a Veľký Kolačín. Tieto lesy majú výmeru 1728 hektárov a hospodária na nich Lesy Slovenskej republiky, š.p. na výmere 1296 hektárov, Urbárska obec, pozemkové spoločenstvo Dubnica n/V na výmere 401 hektárov a  zvyšok pripadá na menších vlastníkov lesov. Ide o prevažne listnaté lesy s prevahou dreviny buk v ktorých sa vykonáva ťažba okolo 8000 m3 dreva ročne. Tieto lesy , okrem ťažby dreva, sú dôležité z vodohospodárskeho hľadiska ako zdroj pitnej vody a  sú preto zaradené do ochranných pásiem vodných zdrojov rôznych stupňov. Z hľadiska ochrany prírody nie sú na tieto lesy kladené žiadne osobitné nároky a platí v nich základný 1.stupeň ochrany prírody, no aj napriek tomu je ich flóra a fauna veľmi pestrá a vyskytujú sa v nich niektoré vzácne a chránené druhy rastlín (ľalia zlatohlavá, lesné vstavače, poniklec prostredný, lykovec obyčajný) a živočíchov (rys ostrovid, medveď hnedý, bocian čierny, sokol lastovičiar). V týchto lesoch žijú aj najdôležitejšie druhy poľovnej zveri (jelenia, srnčia, danielia, muflónia a diviačia),ktoré  sú poľovnícky obhospodarované v rámci poľovných revírov Údolie a Langáč . Celý areál týchto lesov prestavuje tiež prirodzené športovo-rekreačné zázemie pre obyvateľov Dubnice n/V, ako aj ostatných okolitých miest a obcí.

Ako sa hospodári v týchto lesoch.

Les je osobitným druhom vlastníctva, pretože jeho vlastník síce môže s ním disponovať podľa vlastného uváženia, ale musí pritom rešpektovať pomerne prísne regulácie dané predovšetkým zákonom o lesoch (zákon č.326/2005 Z.z). Základom tejto legislatívnej úpravy je zásada trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch na základe programov starostlivosti o les, ktoré pre každého, kto hospodári v lese vypracováva na obdobie 10 rokov odborná lesnícka inštitúcia a po nevyhnutnom pripomienkovaní ich schvaľuje pozemkový a lesný odbor územne príslušného Okresného úradu. Po jeho schválení sa stane záväznou smernicou pre hospodárenie v lese, ktorej dodržiavanie Okresný úrad pravidelne kontroluje a vyhodnocuje. Základnou zásadou, ktorá je zmyslom tohto plánu, je nepripustiť, aby výška ťažby dreva prekročila prirodzenú regeneračnú schopnosť lesa, ktorá je podmienkou jeho trvalej existencie. Z toho dôvodu je v programe zakotvený tzv. objem dreva predpísaný na ťažbu, ktorý je pre každého, kto hospodári v lese záväzný a neprekročiteľný, čím sa zabezpečuje, aby nebolo možné bez trestno-právnych následkov žiadny les drancovať neprimeranou ťažbou. Súčasťou týchto programov je aj súbor hospodárskych opatrení, ktoré musí obhospodarovateľ lesa vykonávať, aby bol zabezpečený jeho priaznivý  vývoj počas jeho všetkých vekových fáz tak, aby výsledkom tejto činnosti bol v cieľovom veku 100 až 120 rokov produkčný, ekologicky stabilný a krásny les. Takto je v programe zakotvená povinnosť zalesňovania holín v lese, ktoré vznikli či už ťažbou, požiarom, alebo inou kalamitou, povinnosť vykonávať pestovné zásahy do mladých lesných porastov prerezávkami a prebierkami a tiež povinnosť ochrany lesných kultúr pred škodlivými vplyvmi.

Ak sa z tohto pohľadu pozrieme na hospodárenie v dubnických lesoch môžeme konštatovať, že ich obhospodarovatelia sa správajú k svojim lesom zodpovedne. Predpísaný celkový objem dreva na ťažbu majú vo výške 17 100 m3 ročne (z toho Lesy SR 15 000m3 a Urbárska obec Dubnica n/V 2 100 m3) , avšak skutočná ťažba dosahuje objem iba okolo 8000 m3 dreva, čo svedčí o tom, z hľadiska ťažby dreva nemôže byť podstata týchto lesov v žiadnom prípade ohrozená.

Navyše, ich obhospodarovatelia dobrovoľne pristúpili k prijatiu zásad certifikácie lesov podľa systému PEFC (Programme for the Endorsement of Forest Cerfication schemes), ktorý je celoeurópskym systémom zabezpečovania trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch a stanovuje požiadavky na dosiahnutie priaznivého stavu lesov, ktoré idú nad rámec povinností stanovených lesným zákonom. Celkový stav lesov v oblastiach Slovenska, kde tvoria kostru lesov smrečiny, však nie je dobrý. Katastrofa hynutia smrečín sa nášho okolia priamo nedotýka, je ale veľmi vážnym ohrozením týchto lesov nielen u nás, ale aj v okolitých štátoch ( napríklad v susednej ČR je takto v súčasnosti postihnuté 30 miliónov m3 smrekového dreva) a je v prirodzenom centre záujmu verejnosti. Treba však povedať, že lesníkom je pripisovaná zodpovednosť za tento stav nespravodlivo, pretože oni len odstraňujú následky  dlhodobého znečisťovaním ovzdušia a poškodzovania pôdy spôsobované nárastom spotreby fosílnych palív v doprave, energetike a priemysle s následným efektom klimatických zmien prejavujúcich sa zvyšovaním priemerných teplôt a nedostatkom vlahy, čo má zničujúci účinok na celú prírodu a teda aj na lesy . Toto je skutočný problém nášho životného prostredia, ktorý má globálny charakter a pri jeho riešení je prvoradá zodpovednosť štátov, ktoré mali už dávno prijať opatrenia na postupné odstraňovanie príčin tohto stavu ako aj nájsť prostriedky na pomoc lesným hospodárom pri obnove poškodených lesov.

Lesy a verejnosť.

Obyvatelia našej krajiny podľa prieskumov patria k „najturistickejším“ národom Európy. Okolo 70% z nich sa vyjadrilo, že aktívne sa venujú pohybu vo voľnej prírode a to predovšetkým v lesoch a berie to ako niečo, čo robí ich život bohatším a krajším. Je to jav, ktorý nás všetkých musí tešiť, ale žiaľ, má aj svoju odvrátenú stranu. Zvýšený záujem o lesy je totiž v prípade menej zodpovedných návštevníkov aj ich ohrozením, často až existenčným. Najzávažnejším ohrozením lesov (najmä v jarných mesiacoch a v obdobiach dlhotrvajúceho sucha) sú lesné požiare, ktoré na Slovensku zničia ročne okolo 300 hektárov lesov a ktoré v prevažnej miere spôsobujú návštevníci lesov neuváženým zakladaním ohňov priamo v lesných porastoch. Ďalším nešvárom sú odpadky zanechávané v lesoch ich návštevníkmi, ktoré znečisťujú lesné prostredie a kazia estetický dojem z návštevy lesa. Navyše tieto odpadky musí v lese prácne zbierať a odvážať ich vlastník, alebo správca na vlastné náklady, pretože mu záleží na tom, aby jeho lesy boli čisté. A pritom by stačilo tak málo: prázdnu plechovku, či fľašu, ktorá už váži iba zlomok plnej vložiť do batoha a odniesť domov do nádoby na odpad. Nepríjemným a v poslednej dobe čoraz rozšírenejším porušovaním zákona v lesoch je bezohľadné jazdenie na terénnych motocykloch a štvorkolkách, ktoré spôsobuje škody na lesných porastoch, ruší lesné prostredie hlukom a ohrozuje často skutočných milovníkov lesa na lesných cestách a chodníkoch. S týmto nešvárom lesníci bojujú len ťažko, pretože nemajú na to dostatočné kompetencie a polícia im vôbec nevenuje pozornosť aj napriek tomu, že takéto konanie je zákonom hodnotené ako trestný čin. Pri posudzovaní vzťahov verejnosti a vlastníkov lesov treba zdôrazniť, že podľa platných predpisov má každý právo vstupovať do lesov, musí však pritom chrániť a nenarušovať lesné prostredie, rešpektovať práva a záujmy vlastníkov lesov a rešpektovať ich pokyny, ako aj pokyny a usmernenia lesnej stráže a stráže ochrany prírody, pretože tieto sú vždy v záujme prírody a ich vlastnej bezpečnosti.

Prvoradá zodpovednosť za stav lesov spočíva na pleciach ich vlastníkov, ktorí majú celý rad povinností, ktoré musia plniť pre zachovanie ich majetkovej a ekologickej podstaty, avšak významný podiel zodpovednosti za ich stav sa presúva aj na verejnosť, ktorá sa pri čoraz masovejšej návštevnosti lesov stáva významným faktorom ich stability. Je preto nevyhnutné, aby sa k nim správala ohľaduplne nielen preto, že to vyžaduje rešpekt k právnym predpisom, ale najmä preto, že je to rozumné a správne. Vec ochrany našich lesov je teda vecou nás všetkých, pretože to nie je len záležitosť práv, ale najmä povinností, ktoré máme k tomuto bohatstvu, ktoré sme zdedili po našich predkoch.

Juraj Vanko

Návrat na Web stránky Urbáru